Nikto nečakal, že sa „výborne“ vyzbrojený a vycvičení Irackí vládni vojaci dajú na útek pod náporom pár tisíc bojovníkov z organizácie Islamského štátu v Iraku a Levante. Rýchle dobytie druhého najväčšieho mesta v Iraku (Musel), bohatého na ropu a ropný priemysel, ktorý je ohniskom sváru medzi ústrednou Irackou vládou a Kurdskou autonómnou oblasťou. Ozbrojenci z tejto teroristickej organizácie sa navyše zmocnili nevídaného množstva ťažkých zbraní Amerického pôvodu, doposiaľ strážené irackými ozbrojenými silami.  Títo ozbrojenci, ktorí dnes kontrolujú veľkú časť severozápadu Iraku sú zmesou islamistov, mudžahídov a bývalých Baasistov na čele s bývalým viceprezidentom zo Sadámovej éry Izat AL Doury.

Islamský štát v Iraku a Levante „ISIL“

Táto organizácia Vznikla v prvej polovici roku 2013 splynutím takzvaného islamského štátu v Iraku, patriace pod velením celosvetovej organizácii AL-Káida, ktorá vznikla v októbri roku 2006 s pomocou známeho a obávaného teroristu Abu Musaab AL Zarkawiho s rôznymi ozbrojenými skupinami operujúcimi na území Sýrskej arabskej republiky, známe pod názvom “ front Al Nousra“. Toto splynutie, ktorého je predstavil šéf Irackej organizácii Abu Baker AL Bagdhadi bol mimochodom odmietnutý, dokonca aj terajším šéfom AL-Káidy, terorista Egyptského pôvodu AL Zawahiri. Táto organizácia je dnes jedna z najbohatších teroristických organizácii na svete. Každý na západe vie, že táto organizácia má okrem olúpaných peňazí z bánk v Sýrii a Iraku aj k dispozícii nemalé zdroje z predaja Sýrskej nafty, ktoré priamo a stále kontroluje v oblastiach na severe krajiny a z predaja historických artefaktov, starých viac ako 8000 rokov.

Deklarované ciele tejto organizácie je navrátenie systému Khalifat s tvrdými islamskými zákonmi známymi ako „Šária “ a to na území terajších minimálne 5 štátov v centre ktorých je Irak a Sýria.  Táto organizácia dnes požíva nevídanú podporu Saudskou Arábiou, Turecka a Katara, vďaka jej angažmán v Sýrskej kríze.

Dôvody terajšieho vojenského úspechu Teroristov

Vidíme štyri dôvody úspechu ozbrojenej organizácii islamského štátu v Iraku a Levante, ktoré sú navzájom spojené:

1. veľké nedostatky v Irackej armáde. Po pár rokoch od odchodu Amerických vojakov z Iraku sa nepodarilo terajšiemu Irackému vedeniu vybudovať a navrátiť národnú identitu Irackých ozbrojených síl. Americký okupanti totiž ihneď po invázii v roku 2003 udreli do chrbtice armády a rozpustili ich na príkaz vtedajšieho Amerického vojenského vládcu Paula Bremera.

2. Organizácia ISIL, priamo napojená na teroristickú organizáciu AL-Káida spolu s novým spojencom z radu bývalých najskorumpovanejších predstaviteľov režimu bývalého Irackého prezidenta Sadama Huseina, požívajú nevydanú podporu Saudskej Arábie a Turecka, ktoré ich vyzbrojujú a používajú ich v rámci svojich geopolitických záujmov aj s problémami ďalších regionálnych hráčov, západom neakceptovaný Irán a Sýria.

3. veľká podpora západu teroristickým skupinám operujúcich na území Sýrii nezostávajú len na uzavretých oblastiach v Sýrii ale už sa aj rozšírili na území susedného Iraku. Západ a konkrétne spojene štáty Americké sú priamo namočené do úspechu týchto teroristov v Iraku prostredníctvom ich politickej finančnej a vojenskej podpory na územie susednej Sýrii.

Je to priam politická prostitúcia keď spojené štáty Americké a EÚ prejavujú podporu Irackému režimu v jeho boji proti terorizmu, kým politicky a vojensky podporujú tých istých teroristov v susednej Sýrii!

4.  apatia Irackého ľudu a jeho nedôvera k dnešnému politicko-ekonomickému modelu. Veľká sociálna nerovnosť v tejto bohatej krajine, nevydaná  korupcia, ohromné množstvo zbraní v rukách obyvateľstva, znevýhodnené až utláčané náboženské a etnické menšiny a krvavé potlačovanie nedávnych rozsiahlych protestov. V takomto stave teroristi získavajú mladú ilustrovanú generáciu a pohodlná akceptácia z veľkej časti obyvateľstva zo sunnitskej menšiny v oblastiach kontrolovanými islamistami, toto je dnešná situácia v Iraku.

Načasovanie teroristického rozsiahleho a brutálneho útoku v Iraku je aj pokus odpovedať na vojenské úspechy Sýrskych ozbrojených síl na tých istých teroristických silách na území Sýrii, ktoré boli korunované úspešnými prezidentskými voľbami, ktoré priniesli znova k moci neakceptovaného Sýrskeho prezidenta západnými kruhmi. Záujem Saudskej Arábie a Turecka tlačiť viac zo súhlasom Američanov na Irán, ktorý v súčasnosti je vo veľmi plodných rokovaniach Iránu s predstaviteľmi západu a Ruska vo Viedni o Iránskom jadrovom programe od ktorých sa očakáva úspech. Jasný vojenský úspech teroristov môže byť zneužitý spojenými štátmi tým a v zaujme údajného boja proti terorizmu sa vrátia na určite oblasti v Iraku v zaujme ovplyvniť diania v susednej Sýrii ako aj v Iráne.

Irak je bez reálnej vízie

Treba však ihneď povedať že ľahkomyseľné, médiami menovanie toho čo sa deje v Iraku ako začiatok novej občianskej vojny je totálny nezmysel, prípadne snaha o zbavovanie sa zodpovednosti medzinárodného spoločenstva za daný stav o problémy v tejto krajine!

Primitívna politika Spojených štátov Amerických v priebehu okupácie Iraku viedlo k veľkej deštrukcie Irackej spoločnosti. Pre ilustráciu uvádzame množstvo úkonov a zákonov, ktoré prispeli k uvedenej deštrukcie: Zákon riadenia štátu, vykorenenie strany Baas, rozpustenie Irackej armády, uzákonenie cudzieho politického a ekonomického modelu, ústava veľmi vzdialená od danej klímy a historických súvislostí, zákon o boji proti terorizmu a spájania rôznych milícii do Irackých ozbrojených síl ..atď. Všetky tieto kroky presadzované okupantov viedlo k zakladaniu neriešiteľných náboženských a etnických sporov. Zanechali krajinu v takomto stave na napospas týchto vnútorných problémov a na milosť geopolitických záujmov regionálnych hráčov na Blízkom východe.

Americký politický a demokratický model v Iraku nikdy nefungoval a parlamentné voľby nikdy neboli riešením ale od začiatku sa stali súčasť problémov. Irak bol dlhodobo sekulárnou krajinou, tak ako na tom je dnes susedná Sýria. Volebný systém dnes neumožňuje žiadnym skutočným politickým stranám sa dostať do irackého parlamentu. Bez deklarovanej etnickej či náboženskej deklarácii nie je možne sa dostať do parlamentu a participovať  na politickom živote v krajine.

Bez ohľadu na to, ako sa bude vyvíjať boj Iračanov proti terorizmu v blízkej budúcnosti, je jasný  len fakt, že región Blízkeho východu je na pokraji nevídaného chaosu a územná celistvosť jeho krajín je v prinajmenšom otázna!!!

Jalal Suleiman