V marci „oslavujeme“ smutné 10. výročie zahájenia barbarskej invázie do Iraku Spojenými štátmi americkými, ktorá ako sa neskôr ukázalo mala decimujúce následky pre civilné obyvateľstvo a hospodárstvo tejto krajiny. Preventívny útok voči suverénnemu štátu vtedajší americký prezident Georg Bush ml. zdôvodňoval v celoštátnej tlači a na niekoľkých tlačových konferenciách opakovanými vyhláseniami, že Saddám Husajn bol súčasťou a aktérom útokov z 11. septembra na Spojené štáty, taktiež nevyhovel požiadavkám zbrojnej inšpekcie OSN a naďalej ukrýva množstvo zbraní hromadného ničenia, ktoré plánuje použiť proti USA a dodávať ich teroristom. V období, ktoré nasledovalo sa ukázalo, že vyhlásenia Bieleho domu v súvislosti s každým z týchto tvrdení a obvinení neboli nielen nepravdivé, ale predovšetkým masmediálne zámerne rozširované ako dezinformačné lži použité na vyvolanie všeobecnej hystérie.

Americký útok na Irak mal vtedy nový strategický ciel spočívajúci v dosiahnutí zámeny pravidiel legitímneho medzinárodného práva prezentujúceho medzinárodné spoločenstvo za svojvôľu sily jedinej superveľmoci. USA na túto barbarskú vojnu dokázali naverbovať 49 krajín, ktoré priamo participovali na okupácii suverénneho štátu akým bol Irak. Táto koalícia „ochotných prisluhovačov“ nebola vojensky vyvážená, pretože vojenská účasť ostatných štátov bola len symbolická a mala za úlohu poskytnúť USA kryciu legitimitu, nakoľko útok na Irak bol podľa medzinárodného práva nelegitímny a protiprávny akt. Spojené štáty spolu s Veľkou Britániou mali 98% z celkového počtu nasadených vojakov a zvyšok bol z ochotných krajín.

Slovensko sa oficiálne a dobrovoľne stalo súčasťou tejto hanebnosti napriek tomu, že nebolo viazané žiadnou dohodou ani povinnosťou, pretože do štruktúr NATO sme vstúpili až v roku 2004. To bola zrejme odmena pre vtedajšiu pravicovú vládu toho obdobia. A nielen to, ale ešte aj naši hlavní obchodní partneri v EÚ Nemecko a Francúzsko boli proti tejto agresii.

.

Ľudské utrpenie Irackého obyvateľstva a ich straty na životoch:

Podľa významného britského lekárskeho časopisu Lancet počet mŕtvych irackých civilistov od začiatku invázie do roku 2006 dosiahol počet 655 000 civilistov. Podľa informácií OSN zomrelo v Iraku len v roku 2006 vyššie 34 000 civilistov. Od roku 2007 do roku 2011 podľa odhadov zomrelo v dôsledku vojny šokujúcich 655 000 až 1 050 000 osôb. Počet utečencov mimo svojej krajiny dosiahol 3,5 milióna ľudí z toho do susednej Sýrie utieklo vyššie 1,8 milióna, do Jordánska vyššie 400 000 a do Turecka 200 000 irackých občanov. Počet utečencov vo vnútri vlastnej krajiny sa odhaduje na takmer 4 milióny obyvateľov.

Náklady na vojnu:

Invázia do Iraku nemala len ľudské, morálne a politické následky. Už od začiatku vojny jej kritici upozorňovali na enormné finančné náklady a ich dôsledky, ktoré s predlžujúcou sa prítomnosťou stá tisícov vojakov astronomicky narastali. Čísla sú v tomto smere neúplné pre nedostatok oficiálnych údajov. Z údajov analytickej komisie zriadenej pri Americkom kongrese sa však uvádza, že náklady vojny v Iraku dosiahli do roku 2011 sumu 802 miliárd dolárov. Americký ekonóm Joseph E. Stiglitz, držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu, odhadol skutočné náklady tejto vojny na 3 bilióny (3 000 miliárd) amerických dolárov s tým, že bral do úvahy aj vedľajšie vplyvy tejto vojny na rozpočet a ekonomiku USA.

Odpor voči vojne

Masové demonštrácie proti vojne v Iraku zaplnili ulice mnohých svetových metropol. Veľké protesty sa logicky ozývali z veľkých miest naprieč celým arabským svetom. Najväčšie protesty sa konali v krajinách v ktorých ich vlády poslúchli diktát Spojených štátov a do invázie sa priamo zapojili. V Ríme protestovalo viac než milión demonštrantov. Rovnaký počet účastníkov sa zúčastnilo na viacerých manifestáciách vo veľkých mestách Španielska. V Londýnskom Hyde Parku sa zišlo najmenej pol milióna odporcov vojny v Iraku, ktorí pokračovali v protestnom pochode centrom mesta. Státisíce protestujúcich pochodovali ulicami veľkých miest v samotných Spojených štátoch amerických a Južnej Ameriky.

Tento odpor postupom času ešte vzrastal v dôsledku genocídneho postupu koaličných síl na území Iraku. Mučenie väzňov vo väznici v Abu Ghraib sa stalo obrazom zverského zaobchádzania tyranov zo západu a hnacím motorom odporu voči vojne v USA a vo svete.

Vojna v Iraku z pohľadu medzinárodného práva v každom prípade bola nelegitímna barbarská a genocídna invázia do legitímneho suverénneho štátu rešpektovaného medzinárodným spoločenstvom za ktorú vystavili účet USA, ale daň zaplatili obyčajní obyvatelia Iraku a hospodárstvo tejto krajiny. Jastraby Bieleho domu sa opäť raz vyhli spravodlivému trestu. Klamali, podvádzali, zabíjali, kradli, ničili a uvrhli túto krajinu do stredoveku. I napriek tomu stále nachádzame medi nami takých, ktorí nás neúnavne presviedčajú, že tak konali, dnes a denne naďalej konajú v mene slobody, demokracie a blahobytu! Ale koho ???, pýtam sa…

viac:  http://www.kss.sk/temy/zahranicie/887-aj-slovensko-bolo-sucastou-barbarstva-vykonaneho-na-iraku.html

Jalal Suleiman