.

Už takmer dva roky trvá sýrska vojna výsledkom ktorej sú zatiaľ desiatky tisíc mŕtvych, státisíce zranených a niekoľko miliónov utečencov. Infraštruktúra krajiny je zničená a jej ekonomika je na kolenách. Sýrska líra stratila zo svojej hodnoty voči doláru vyše 40 %. Život väčšiny obyvateľov krajiny je katastrofálny, pričom v niektorých oblastiach je problémom zadovážiť základné životné potreby.

.

Situácia v krajine sa nemení …. naďalej desiatky tisíc ozbrojencov z radov cudzincov bojujú za nastolenie Islamskej Šaríe na čele s obávanou teroristickou organizáciou AL Nussra. Dnes už nie je tajomstvom, že najväčším podporovateľom týchto teroristických skupín sú USA a EÚ prostredníctvom Turecka , Saudskej Arábie a Kataru. S pomocou veľkého tlaku Spojených štátov amerických sa zjednotili hlavné frakcie sýrskej zahraničnej opozície pod hlavičkou takzvanej Sýrskej národnej koalície na čele s Mouazom AL Khatibom, vnukom bývalého prezidenta Sýrie počas okupácie tejto krajiny Francúzmi. Prvou krajnou, ktorá uznala tento útvar ako „jediného zástupcu sýrskeho ľudu“ bolo práve Francúzsko, kde v Paríži zriadili aj jeho prvé veľvyslanectvo. Následná konferencia „priateľov“ Sýrie v Marockom meste Marakéš otvorila cestu k ešte väčšiemu a širšiemu uznaniu tohto politického útvaru v ktorom sa stretli spoločné záujmy mnohých regionálnych a medzinárodných mocností. V tejto súvislosti treba poukázať na fakt, že zasahovanie cudzích zahraničných síl nie je len v medziach sýrskeho štátu ako takého, ale aj v záležitostiach sýrskej opozície.

.

.

Na území Sýrskej arabskej republiky prebieha skutočná vojna. Na jednej strane stojí legitímna armáda a jej zložky (vojenské zložky Sýrskej armády sa skladajú z profesionálnych vojakov a z vojakov povinnej základnej vojenskej služby). Na druhej strane stojí nekoordinovaná takzvaná Slobodná armáda. Zložkami tejto takzvanej Slobodnej armády sú niekoľko stoviek ozbrojených skupín bez spoločného velenia. Tvrdé jadro týchto ozbrojených skupín tvorí 10 útvarov fundamentalistov, džihadistov na čele s obávanou organizáciou AL Nussra priamo napojenou na teroristickú organizáciu AL Kájda, ktorá ju cez dlhé hranice s Tureckom, Jordánskom a Libanonom zásobuje naverbovanými džihadistami z rôznych krajín sveta (Slovensko pritom nie je výnimkou).

.

Dnešné vyzbrojovanie povstalcov otvorene potvrdzuje okrem iných krajín aj Saudská Arábia a Katar, ktoré dodávajú rebelom veľké objemy zbraní, trhavín a logistického vybavenia, ktoré je vyžívané nie len v boji, ale najmä pri krviprelievaní civilistov. Väčšina zbraní teroristov v Sýrii má Izraelský a americký pôvod výroby.

.

Turecko ako člen NATO a uchádzač o členstvo v EÚ je hlavnou krajinou, ktorá na svojom území povoľuje a priam participuje na výcviku naverbovaných žoldnierov následne vstupujúcich na územie Sýrie. Každému je azda jasné, že hlavní partneri USA v Perzskom zálive t.j. Katar a Saudská Arábia by si nemohli dovoliť sami tak intenzívne a nehanebne financovať rebelov bez súhlasu USA, ktoré majú v týchto krajinách najväčšie vojenské základne.

.

.

Sýria je krajina, ktorá už desaťročia vystupuje v oblasti Blízkeho východu s iniciatívou na odzbrojenie zbraní hromadného ničenia. Sýria nikdy nepotvrdila, že by vlastnila zbrane podobného typu, no v poslednom období opakovane vyhlásila, „ak by sme mali chemické zbrane určite by sme ich nepoužili proti sýrskemu civilnému obyvateľstvu, ale určite by sme ich použili proti votrelcom“. Táto psychologická vojenská terminológia úplne stačila na to, aby sa európsky a americký západ postavil na nohy a zveličil ohrozenie celosvetového mieru. Všetci však vieme, že podobný scenár už bol použitý ako zámienka k invázii do Iraku. Každá agresia začína veľkou lžou. Tak to bolo v prípade Juhoslávie, Iraku aj Líbye. Žiaľ, veľká väčšina sveta sa nechala už niekoľkokrát ohlúpnuť, takže dnes je už snáď každému jasné, že imperialistické veľmoci opäť raz klamú, ale svet je už tak unavený neustálou kamuflážou, že je ochotný tomu opäť raz uveriť!

.

.

Boje dnes prebiehajú v mnohých sýrskych mestách. Najmä boje okolo hlavného päť miliónového mesta Damask môžu a budú mať za následok odchod obrovskej masy ľudí do neďalekých krajín akými sú Libanon a Jordánsko, ktoré v žiadnom prípade nedokážu čeliť enormnému nárastu takého počtu utečencov, čo prinajmenšom následne bude destabilizovať tieto ďalšie dve krajiny.

.

Keď hovoríme o Sýrii, treba vnímať jej citlivé postavenie v arabskom svete. Dnes nik nedokáže odhadnúť reálne dôsledky vojenskej invázie Severoatlantickej aliancie alebo inej vojenskej sily do tejto krajiny. Väzby medzi Sýriou a libanonským Hizballáhom ako aj jej strategická väzba s Iránom naznačujú, že v prípade zahraničnej invázie do tejto krajiny bude táto znamenať aj destabilizáciu celého Perzského zálivu. Aj Turecko samotné, ktoré sa dnes už netají svojou ambíciou prameniacou zo slávnej Osmanskej ríše ovládnuť teritórium, je taktiež ohrozené rozkolom spoločnosti v prípade, ak kríza v Sýrii bude pretrvávať dlhšie. V Turecku sa odhaduje prítomnosť vyše 20 miliónov občanov šiítskej menšiny, ktorá má bližšie k Iránu a Sýrii. Táto menšina sa v prípade Irackej vojny neangažovala, lebo samotné Turecko aktívne neparticipovalo na invázii do Iraku, ba naopak politicky bola aktívne proti nej.

.

Pokiaľ sa sýrska vojna vymkne z rúk a zmení sa na sektársku občiansku vojnu, tak tento scenár bude mať za následok podobný vývoj ako v ostatných krajinách Blízkeho východu, ktoré sú spoločenskou skladbou podobné Sýrii.

.

.

Ženevská dohoda sama je dostatočným podkladom na urovnanie krízy v Sýrii, v ktorej medzinárodné spoločenstvo spoločne definovalo termín dočasnej sýrskej vlády v prechodnom období ako aj nástroje a mechanizmus fungovania takejto vlády. Návšteva vyslanca OSN AL Akhdar Al Ibrahimi v Sýrii a v Moskve v týchto dňoch mala za úlohu dohodnúť sa na konkrétnom zložení tejto vlády i vrátane jej právomocí v prechodnom období. Všetky signály naznačujú pripravenosť sýrskeho vládneho režimu k tomuto urovnaniu konfliktu. Doposiaľ odmietavý postoj niektorých síl opozície dnes bráni takémuto urovnaniu. Časť Sýrskej opozície nie je politicky spôsobilá ani jednotná z dôvodu vplyvov rôznych záujmov regionálnych a celosvetových hráčov na čele s USA a niektorých ďalších krajín EÚ s koloniálnou minulosťou.

.

Terajšia rovnováha síl v Sýrii je logickou paralelou s rovnováhou síl vo svete, kde na medzinárodných fórach Čína a Rusko dokázali zabrániť jednostrannému priamemu zásahu vojsk NATO do Sýrie, ako tomu bolo v prípade Líbye a predtým Iraku čo vedie európskemu a americkému západu pristupovať k Sýrii spôsobom „spálenia tejto krajiny z vnútra“, ako to vyslovil bývalý minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger.

.

.

Západ potrebuje vyvážať svoje problémy alebo minimálne ich odsúvať na neskôr a tak sa vyhnúť kríze spotreby, ktorá so sebou zákonite prináša sociálne nepokoje v centre kapitalistického sveta, ktorý zúfalo potrebuje nové odbytištia a miesta spotreby. Sily ktoré diktujú tempo v Európskej únii majú veľmi bohatú a krvavú koloniálnu minulosť, pričom veľmi dobre vedia viesť špinavú koloniálnu politiku proti odporu v arabskom svete a zastaviť tak pre západ nepriaznivý ekonomický vývoj vo svojich krajinách. Kapitál dokázal a stále dokáže nútiť pacujúcich spotrebiteľov k „slobodnému“ predaju ich budúcej vynaloženej pracovnej sily, ktorá bude vynaložená o dvadsať či tridsať rokov neskôr. Inými slovami keď si „slobodne“ požičiame z banky na kúpu auta, bytu či nebodaj na dovolenku alebo akýkoľvek iný spotrebný materiál banka cez úroky participuje na hodnote našej budúcej vynaloženej práce a to niekedy aj niekoľko desiatok rokov (prípad hypoték). Možnosť navýšenia tejto zadĺženosti je kvantitatívne obmedzená v kapitalistickom centre i vrátane nováčikov EU a NATO.

.

Sýria vďaka svojmu geopolitickému postaveniu je kameňom úrazu podobného spôsobu kolonializácie konkrétneho teritória a celého arabského sveta. Dlhodobý vzťah medzi Iránom, Sýriou a libanonským Hizballáhom sa obohatil o novú veľmi dôležitú krajinu, z ktorej nedávno USA museli odísť. Ide o Irak, ktorý sa prakticky stal súčasťou tábora vzdoru západným politikám. Kapitál je vo svojej podstate zbabelý! Aby vstúpil do nejakej krajiny, tak na to potrebuje veľké istoty. Takéto istoty sú porážkou symbolu odporu. Ukončiť krviprelievanie v Sýrii dohodou podobnou nie je žiadnou istotou pre veľkokapitál a nadnárodné korporácie, preto táto vojna bude pokračovať ďalej a bude mať stupňujúci charakter zo všetkými uvedenými rizikami.

Jalal Suleiman