Vo svete v ktorom vládne bulvár, sociálne siete a satelitné televízne stanice dominuje povrchnosť správ, pretože sú tovarom ktorý je predajný ako ktorýkoľvek iný tovar. Snahy študovať a analyzovať súvislosti akéhokoľvek problému sú na  trhu s informáciami okamžite zavrhnuté ako neželateľný jav. Informácie o nepokojoch v arabskom svete, nevynímajúc súčasný stav v Sýrii trvajúci už viac ako 10 mesiacov, nie sú výnimkou.

Začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia moc v Sýrii uchopila Strana arabskej socialistickej obrody – Baath. Ide o stranu ktorá hlása jednotu všetkých arabov, slobodu a socializmus. Začiatkom sedemdesiatych rokov sa moci ujal baathista Hafiz Al-Assad, vysokopostavený dôstojník a vtedajší minister obrany Sýrie a vyzval ostatné národné a socialistické sily v krajine k spolupráci. Výsledkom jeho snáh bolo založenie vládnuceho národného frontu, neskôr národného progresívneho frontu  s vedúcou úlohou strany Baath. Tento front vládne v Sýrii doposiaľ aj počas pôsobenia Bashara Al-Asada vo funkcii hlavy štátu, ktorý sa ujal tejto funkcie po smrti svojho otca v roku 2001. Ekonomika, s prevahou štátneho sektora je v tejto krajine centrálne riadená. Všetky strategické podniky sú v rukách štátu. Krajina je sebestačná,  čo je na Blízkom východe ojedinelé.

Zrod predstaviteľov Sýrskej opozície

Počas obdobia vlády bývalého prezidenta Hafiza Al-Assada nastalo viacero rozkolov vo všetkých stranách vládnuceho frontu. Aktéri týchto rozkolov sú dnes zväčša v exile ako oponenti súčasného režimu. Ide o osobnosti s  bývalým marxistickým a národniarskym zmýšľaným.

Skutočná opozičná sila režimu bola  sústredená okolo Hnutia moslimského bratstva, ktoré sa začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia dostalo do ozbrojeného konfliktu s oficiálnym sýrskym režimom s veľkými následkami tak pre obyvateľstvo ako aj pre samotné strany konfliktu. Po porážke tohto hnutia v roku 1982 našlo jeho vedenie útočisko v Turecku, čo bolo jednou z príčin ktoré na dlhý čas negatívne ovplyvnili vzájomné vzťahy oboch krajín.

Strana Baath sa pri svojom nástupe k moci tešila veľkej podpore vidieckeho obyvateľstva, pretože práve táto strana sa odvážila  dokončiť proces rozdelenia pôdy v dôsledku čoho úzka vrstva veľkostatkárov stratila svoj rozsiahly ekonomický a politický vplyv v spoločnosti. Chudobné vrstvy obyvateľstva s pomocou najmä bývalého východného bloku získavala vzdelanie a postupne obsadzovala riadiace miesta v ekonomickom, sociálnom a politickom živote. Vrstva donedávna utláčaných sa po prvý krát dostala do veliteľských štruktúr armády Sýrskej arabskej republiky.

Mladý sýrsky prezident sa ujal  moci v roku 2001 s víziou silného programu zameraného na obnovu a zmenu krajiny. Zmeny, ktoré avizoval v žiadnom prípade neznamenali zmenu charakteru ekonomického systému. Nebol privatizovaný ani jeden podnik strategického významu. Bolo evidentné, že stranícka  špička  ktorá mu po smrti otca dláždila cestu do prezidentského paláca  s nevôľou prijímala spôsob riadenia zmien a realizáciu jeho vízií obnovy. Nespokojná vládna  špička postupne „odstúpila“ zo svojich pozícií, pričom časti ktorej realizované zmeny neboli po vôli bolo umožnené vycestovať do exilu. Väčšina predstaviteľov „starej gardy“ je dnes spolupracujúca s opozíciou s ktorou ju spája spoločný cieľ, ktorým je odstránenie súčasného „nepohodlného“ režimu, ktorý je nevyhovujúci pre každú stranu z iného dôvodu.

„Darebácky“ kurz zahraničnej politiky

Sýria v priebehu posledných 40 rokov vyvíjala a vyvíja politiku, ktorá bola zásadne anti západná a konkrétne anti americká. Jej postavenie v arabskom svete bolo a stále je  vnímané ako postavenie krajiny odporu – odporu ku koncepciám západu  snažiaceho sa o ovládnutie Blízkeho východu ako aj krajiny s najväčšou podporou palestínskym a libanonským silám národnooslobodzovacieho hnutia v rámci arabsko-izraelského konfliktu.

Mladému prezidentovi sa len veľmi pomaly a s ťažkosťami darilo presadzovať svoju víziu zmien a obnovy krajiny. Nešlo len o subjektívne ale predovšetkým o objektívne príčiny týchto ťažkostí. Udalosti v oblasti boli nemilosrdné k jeho deklarovaným snahám. V prvom rade išlo o inváziu USA do Iraku v roku 2003 pri ktorej počet irackých utečencov na území Sýrie presiahol 2 milióny ľudí, ktoré bolo treba  minimálne nasýtiť a s tým spojený nesmierny politický a ekonomický nátlak spojencov na Sýriu, ktorá od prvej chvíle stála proti vpádu koaličných síl do Iraku.  V druhom rade veľký vplyv mal aj vpád Izraela do Libanonu v roku 2006 kedy opäť milióny utečencov našli útočisko na území SAR. V neposlednom rade mu nepriala vojna v Pásme Gaza v roku 2009. Táto vojna priamo ovplyvnila Sýriu tým, že tlak západu sa stupňoval najmä preto, lebo všetky radikálne palestínske sily  i vrátane Hamasu a islámskeho Džihádu sídlili a doposiaľ sídlia v Damasku.

Takzvanú Arabskú jar v Tunisku a v Egypte sprevádzal pozitívny politický vplyv vo vzťahu k Sýrii a sýrskemu táboru odporu. Krajiny, ktoré dlhodobo boli mimo izraelsko-arabský konflikt vďaka ich mierovým zmluvám s Izraelom, začali meniť svoj postoj. Dovtedy pro západný Libanon začal meniť svoj postoj v prospech Sýrii. Americké vojenské velenie bolo pod tlakom okolností nútené prijať holý fakt zlyhania v Iraku a koncom tohto roka takmer do jedného muža opustí územie Iraku.

Sloboda alebo sprisahanie?

Západ ktorý je oslabený ekonomickou a hospodárskou krízou sa nemohol len tak nečinne prizerať súčasnému dianiu. Dôvod je ohromujúci. Jeho spojenci v arabskom svete, ktorých nazýval „umiernení“ strácajú a jeho odporci,  ktorých nazýval „radikálni darebáci“ posilňujú.

Hodnoty demokracie a slobody prinášajú so sebou západný štýl života, ktorý v konečnom dôsledku zvyšuje spotrebu. Západ potrebuje vyvážať svoje problémy alebo minimálne ich odsúvať na neskôr a tak sa vyhnúť kríze spotreby, ktorá so sebou zákonite prináša sociálne nepokoje v centre kapitalistického sveta, ktorý zúfalo potrebuje nové odbytištia a miesta spotreby. Sily ktoré diktujú tempo v Európskej únii majú veľmi bohatú a krvavú koloniálnu minulosť pričom veľmi dobre vedia viesť špinavú politiku proti odporu v arabskom svete a zastaviť pre západ tak nepriaznivý vývoj v tábore umiernených.

Vývoj udalostí v Sýrii od marca tohto roku má rovnaké črty scenára zasahovania cudzích síl do vnútorných záležitostí krajiny tak ako scenáre v ostatných arabských krajinách. Obyvateľstvo, ktoré sa tešilo veľkej domácej bezpečnosti z večera do rána túto istotu stratilo. Režim síce dosť spomalene reagoval na legitímne ekonomické a politické požiadavky časti obyvateľstva, ale zvrat nastal ohromujúco náhle. Nepokoje sa začali  na juhu v meste Darra, ležiaceho tesne pri jordánskych hraniciach. Kým armáda stihla upokojiť situáciu v meste, vypuklo násilie  západne v ďalšom meste Tel Kalakh, ležiaceho tesne pri libanonských hraniciach. Akonáhle armáda dokázala dostať veci pod kontrolu, vypukli nepokoje na severe v meste Tel Elshugour, tesne pri tureckých hraniciach. Priebeh nepokojov sa ako po kružnici presunul na východ krajiny do mesta Deir EL Zour tesne pri hraniciach s Irakom. Keď vedenie krajiny zvládlo všetky nepokoje a nepodarilo sa vytvoriť nárazníkovú zónu na hraniciach krajiny z ktorej by sa destabilizácia preniesla do vnútra krajiny bolo nevyhnutné  nájsť ohnisko priamo vo vnútri, v meste Homs v centre krajiny, kde následne nepokoje prepukli a už piaty mesiac trvajú. Mesto Homs má svoje špecifiká. V tomto meste žiadne náboženstvo nemá prevahu. Sú tam relatívne rovnomerne zastúpené všetky cirkvi. Ide jednoznačne o zámer rozpútať náboženské strety a rozvrátiť pokojné náboženské spolunažívanie v Sýrii!

Azda je toto všetko náhoda? Je náhoda, že nepokoje vypukli vždy pri hraniciach? Či ide o ten istý scenár ako v prípade Líbyi? Sýrske oficiálne kruhy informovali o stanoch pre utečencov na tureckom území už 10 dní pred vypuknutím nepokojov na severe krajiny. Počet mŕtvych z radov vojakov a bezpečnostných síl ďaleko presahuje počet usmrtených z radov civilistov. Zadržané zbrane a munícia poukazujú na konkrétne regionálne a medzinárodne sily podporujúce nepokoje a časť sýrskej opozície.

Predstavitelia Sýrskeho režimu, tak ako je o nich známe, nie sú z tých, ktorí by odovzdali moc a utiekli do zahraničia. Svedčí o tom jednota sýrskej armády a politickej špičky i napriek doposiaľ nevídaným mediálnym útokom a zinscenovanej kamufláže. Napriek mediálnemu tlaku a falošným správam súčasný režim sa teší ohromnej podpore domáceho obyvateľstva nielen v Sýrii ale aj v ostatných arabských krajinách najmä tých susedných. Ide o krajinu s veľmi citlivým postavením v arabskom svete. Nik nevie odhadnúť reálne dôsledky vojenskej invázie severoatlantickej aliancie. Z histórie vieme, že vo všetkých významných zlomoch v histórii arabského národa a národov v ich blízkosti zahral Damask rozhodujúcu úlohu. Nie je dôvod prečo by tomu nemalo byť rovnako aj dnes!

Jalal Suleiman, Podpredseda KSS

http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/krimi-a-nehody/slovensky-fotograf-media-o-syrii-klamu.html