Prezidentský kandidát Maroš Šefčovič po skončení druhého kola prezidetských volieb oznámil, že splnil svoju misiu. Ak by sa volieb nezúčastnil, hrozilo podľa neho, že v druhom kole by sme tu mali kandidáta, ktorý by ohrozoval naše proeurópske smerovanie. Pred druhým volebným kolom vykradol rétoriku Štefana Harabína a začal svoju „krížovú výpravu za kresťanské a národné hodnoty“, proti ktorým brojil počas celej svojej kariéry v Bruseli. Druhým členom, ktorý tiež splnil rovnakú misiu bol  Marián Kotleba. Účel, ako iste všetci viete, však svätí prostriedky.

Kým usilovala Kotlebova ĽS NS o to, stať sa jedinou pronárodnou alternatívou na politickej scéne, robila všetko preto, aby potenciálnych 10% svojich sympatizantov udržala v akejsi karanténe a bola všetkými stranami v parlamente vylúčená zo spolupráce. Vždy, keď už hrozilo, že budú považovaní za legitímnu alternatívu pre množstvo ľudí nespokojných s politickým zriadením, tak vytiahli buď šeky s nacistickou symbolikou, alebo čierne zástavy pri výročí SNP, ku ktorému o krátku dobu zaujali podozrivo pozitívny postoj. Všetci jeho priaznivci, dúfajúci, že strana s prívlastkom (oprávneným) kultu osobnosti Mariána Kotlebu je len obeťou ohovárania mainstreamu, ostali po takýchto akciách zaskočení, že by sa v nich jeden krvi nedorezal. Vrátane členov strany… Kotlebovi sa darilo vtláčať národovcom a vlastencom pečať neonacizmu a ľudáctva, čím ich automaticky diskreditoval…

Situácia sa začala meniť, keď do hry vstúpili skutočné vlastenecké sily, nezaťažené fašistickými nálepkami. Keď národná konferencia slovenskej inteligencie zvolila za svojho kandidáta do prezidentských volieb Štefana Harabína, pričom tento získal podporu autentickej ľavice, ĽS NS ho nielenže nepodporila, ale použila všetko svoj voličský potenciál proti nemu.

Kotlebu, ktorý bol v predvolebných prieskumoch nanajvýš na piatom mieste obsadili pri posledných televíznych debatách k Harabínovi, Čaputovej a Šefčovičovi. Na rozdiel od Harabína na neho neútočili a nechali ho dopovedať svoje myšlienky, čím dostal šancu znovu osloviť „pronárodných“ voličov, už ako perspektívny kandidát. Vykalkulované do poslednej bodky. Vo finále tak Harabínovi chýbali 4% v boji so Šefčovičom.

Kotleba tvrdil, že kandidovať musel, lebo ho Harabín nepresvedčil, že bude konať v záujme Slovenska. Avšak okrem Harabína žiadny iný kandidát nemal program postavený na pevných nohách a silných argumentoch. Harabín mal jediný komplexnú víziu, čo ako prezident v prípade jeho zvolenia zmení, či vytvorí. Od odpolitizovania Generálnej prokuratúry, Ústavného súdu, vypovedania utečeneckého paktu, istanbulského dohovoru, rovnako ako i zrušenia americko-slovenskej „obrannej“ zmluvy. Vedel nielen čo, ale aj ako to urobiť. Mal k dispozícii tímy odborníkov z radov emeritných sudcov, prokurátorov, ako aj pracovníkov rôznych ministerstiev. Tí boli ochotní podieľať sa na náprave súčasného katastrofálneho politického stavu.

Kotleba, ktorý už dva roky zbiera podpisy za vystúpenie Slovenska z EÚ a NATO, by napríklad svojim priaznivcom mohol objasniť AKO by daný plán zrealizoval na patričnej úrovni. K neutralite je totiž nutné mať garanciu veľmocí. Vie si niekto z nohsledov Kotlebu predstaviť, ako jedná Uhrík s Mazurekom o našej neutralite s Putinom a Trumpom? Slová, slová, slová…Viete si predstaviť „slovexit“ pod vyjednávaním expertnej skupiny v zložení  Mizík, Krupa, Mora?

Keď sa jednalo o vypovedanie Marakéšskej deklarácie a Istanbulského dohovoru, bol to Harabín, kto urobil právne analýzy a sľúbil cirkvi, že ako prvý krok po nastúpení na pozíciu prezidenta vypovie Istanbulský dohovor. Rovnako urobil právnu analýzu pri smerniciach o zbraniach a strelive. Pri príležitosti protestov vlastencov a komunistov ktoré organizovali kvôli Marakéšskej dohode, čím donútili predstaviteľov vládnucich strán ustúpiť od podpory Miroslava Lajčáka, zo strany kotlebovcov nepodporil túto akciu ani jeden člen jeho strany.

Keď bolo nutné zastaviť kontrarezolúciu o Venezuele, kde sme išli odmietnuť samozvaného prezidenta Guaida za prezidenta, bol to poslanec Ľuboš Blaha z Výboru NR SR pre európske záležitosti v spolupráci s protestujúcimi vlastencami a členmi strany KSS (poslanec Peter Marček, bývalý premiér Ján Čarnogurský a podpredseda KSS Jalal Suleiman), ktorí situáciu zvrátili.

Ak by ste čakali, že sa Kotlebovci pridali k dobrej veci, ste na omyle. Proti Istanbulu zahlasovali, až túto tému ukradol Harabínovi Šefčovič, aby si naklonil veriacich. Vtedy mu pomohli nahnať body v druhom kole. Na Blahu zase zaútočili, že hlasoval proti zverejneniu obrannej zmluvy. Pritom nehlasoval len za zbytočný návrh výboru, aby dohovor zverejňoval Lajčák, ktorý vopred povedal, že ju nezverejní, čím by od tejto povinnosti oslobodili Gajdoša, ktorý prisľúbil že ju zverejní on.

Kotleba sa tak posúva z pozície diskreditátora vlasteneckých voličov do pozície diskreditátora vlasteneckých politikov. Zatiaľ sa mu podarilo zabrániť postupu Harabína do druhého kola. Už ani neprekvapuje, že miesto podpory sa snaží hanobiť aj čoraz populárnejšieho Ľuboša Blahu. Z neho sú priaznivci Sorosa doslova „na prášky.“ Blahovi sa darí veľmi zrozumiteľným spôsobom vysvetľovať ľuďom prepojenia okolo Esetu, Čaputovej, Shaviva a americkej ambasády. Kotleba však namiesto toho, aby bojoval za spoločnú vec a najmä za Slovensko, útočí na tých, čo za Slovenskom skutočne stoja. Či je to naozaj iba z hlúposti, oportunizmu alebo márnomyseľnosti ukáže len čas.