Sýria čelí prvej fáze skutočnej koloniálnej vojny.

Damask je jedno z najstarších a najvýznamnejších hlavných miest na svete. Ak toto mesto s históriou nepretržitého osídlenia viac ako 5 tisíc rokov zapožičia niekomu kľúče od svojich brán, určite si veľmi dobre uváži komu tie kľúče zapožičiava. Z histórie vieme, že vo všetkých významných zlomových momentoch v histórii arabského národa a národov v jeho blízkosti zohral Damask rozhodujúcu úlohu.

Vývoj udalostí okolo a vo vnútri tejto krajiny od začiatku tohto roku má rovnaké črty scenára zasahovania cudzích síl do vnútorných záležitostí krajiny, tak ako tomu bolo predtým  v prípade Iraku, Juhoslávie či  Líbyi. Obyvateľstvo, ktoré sa tešilo stabilnej domácej bezpečnosti z večera do rána túto istotu stratilo. Režim síce dosť spomalene reagoval na oprávnené ekonomické a politické požiadavky časti obyvateľstva, ale zvrat vo vývoji vnútorných záležitostí krajiny nastal až ohromujúco náhle.

Sýria je posledná krajina v arabskom svete všeobecne a na blízkom východe konkrétne, ktorá nemá žiadnu dohodu so štátom Izrael. Je jediná krajina otvorene hlásajúca a priamo podporujúca arabský odpor vrátane intenzívnej pomoci národnooslobodzovaciemu  hnutiu na arabských územiach okupovaných Izraelom. Prítomnosť Spojených štátov amerických v tejto vojne nie je prekvapením. Na Sýriu už dávnejšie uvalili jednostranné embargo s úsilím o destabilizáciu tejto krajiny. Otvorená angažovanosť niektorých arabských krajín je nový atribút tejto vojny. Sú to tie isté krajiny, ktoré v roku 2006 počas mesačného izraelského bombardovania a následného vstupu Izraela do Libanonu sa nechali nazvať „umiernenými silami“ a kolaborovali s izraelským štátom. Tieto krajiny vedú nevídanú masmediálnu vojnu prostredníctvom najsilnejších televíznych kanálov akými sú Aljazeera a Alarabiya a podobne.

Vplyvom zúriacej finančnej a hospodárskej krízy boli do tohto konfliktu zatiahnuté už aj krajiny Európskej únie. Hodnoty „demokracie“ a „slobody“ prinášajú so sebou západný štýl života, ktorý v konečnom dôsledku zvyšuje spotrebu. Západ potrebuje vyvážať svoje problémy alebo minimálne ich odsúvať na neskôr a tak sa vyhnúť kríze spotreby, ktorá so sebou zákonite prináša sociálne nepokoje v centre kapitalistického sveta, ktorý zúfalo potrebuje nové odbytištia a miesta spotreby. Sily, ktoré diktujú tempo v Európskej únii majú veľmi bohatú a krvavú koloniálnu minulosť  vďaka čomu veľmi dobre vedia viesť špinavú politiku. Tieto krajiny aktívne vyzbrojujú takzvanú sýrsku slobodnú armádu a rôzne teroristické skupiny dnes operujúce na území Sýrie. Zabezpečujú im politickú podporu a diplomatickú ochranu.

Výhody a nedostatky Sýrie

I napriek tomu, že priama destabilizácia krajiny trvá už skoro dva roky, národná armáda je stále jednotná a rozsiahly diplomatický zbor pôsobiaci po celom svete odhodlane obhajuje krajinu a jej politické vedenie. Znalý histórie Sýrie vie, že ide o krajinu s nepretržitým vývojom civilizácie  trvajúcim viac ako 5 tisíc rokov, ide o krajinu s veľmi citlivým postavením v arabskom svete a preto je ťažké odhadnúť reálne dôsledky invázie vojenskej údernej zložky veľkokapitálu – NATO.  Sýria i napriek embargu a nedostatku vodných zdrojov je jedinou krajinou na Blízkom východe a v arabskom svete, ktorá disponuje sebestačnosťou v produkcii potravín. Produkcia kvalitnej pšenice je vyššia ako jej samotná spotreba. Taktiež textilný priemysel ktorý má storočnú históriu je značne rozvinutý. Vďaka centrálnej kontrole strategických podnikov dokáže štát vydržať dlhé roky uvalené embargo. Pozitívny vývoj vo vzťahu s novým Irakom zabezpečuje pre priemysel tejto krajiny dostatočné zásobovanie pohonnými hmotami. Novo objavené náleziská zemného plynu podľa predbežných odhadov ju zaradí na tretie miesto po Rusku a Katare čo bude pre túto krajinu minimálne veľkým prínosom.

Slabé stránky Sýrie spočívajú vo vysokej miere korupcie a klientelizmu. Neoliberálne smerovanie ekonomiky krajiny v rokoch 2004 až 2010 oslabilo pracujúcu vrstvu a zanechalo určitú nedôveru u obyvateľstva. Slabiny sýrskej spoločnosti vyplývajú z kmeňového spôsobu života najmä na východe krajiny, ktorý je dnes predmetom skompromitovania zo strany niektorých arabských krajín Perzského zálivu.

Je západné kapitalistické centrum ochotné riskovať?

Je nesporné, že počas sýrskej krízy sa začal rodiť nový dočasný svetový poriadok. Trvalý pro sýrsky postoj Ruskej federácie a Činy v BR OSN naznačuje odhodlanie týchto dvoch krajín vystupovať vehementne ako veľmoci, ktoré dokážu nielen vychádzať s iniciatívami ale ich aj presadzovať. Ostatné krajiny BRICS, Brazília, India a južná Afrika stále držia krok v ich odmietavom postoji k zasahovaniu krajín kapitalistického centra do vnútorných záležitostí Sýrie.

Fakticky na území Sýrie dnes pôsobia dôstojníci armád  Francúzska a USA,  ktorých jedinou úlohou je vyvolávanie absolútneho chaosu, tak ako tomu bolo v prípade ich vpádu  a pôsobenia v Tripolise. Európsky a americký imperializmus na rozdiel od ruského má bohaté koloniálne skúsenosti. Nachádza sa v osudnej nevídanej hospodárskej a finančnej kríze. Nové trhy korporátnym firmám zabezpečujú určitý želaný rast v kapitalistickom centre. Sýria je kľúč a symbol odporu v regióne. Vidiny zisku sú veľké ale aj riziko a cena bude vysoká.

Vďaka nášmu členstvu v Severoatlantickej aliancii a vazalizmu k Bruselu sa ako občania SR môžeme ľahko ocitnúť v otvorenej vojne so Sýriou. Samotná predstava toho je pre mňa osobne hrozivá. Signály nášho zapojenia sú už prítomné. Hrobové ticho parlamentných strán vo vyjadrovaní sa k tejto situácii sú signálmi až do neba bijúcimi! Posledné kroky ministra zahraničných veci a podpredsedu vlády SR M. Lajčáka naznačujú tento odklon od doterajších pasívnych postojov.  Pre nás progresívne sily, strany, hnutia a osoby boj Damasku proti imperialistickému zasahovaniu a proti koloniálnej politike veľmocí je bojom minimálne spravodlivým.

Jalal Suleiman