Pred pár dňami vytiahli médiá depeše amerických veľvyslancov uverejnene v rokoch 2011 a 2013 na Wikileaks. V titulkoch sa objavili takmer zhodné nadpisy „Wikileaks zverejnilo dokumenty o Kočnerovi a Harabinovi“. Tieto manipulatívne titulky mali vytvoriť dojem, že títo dvaja spomínaní mali niečo spoločného o čom sa o nich v depešiach píše. Kto sa unúval prečítať si to, tak sa dozvedel že spoločné nemali nič. Len to že sa v depešiach spomínajú, tak ako sa tam spomínajú aj Dzurinda, Lipšic, Mikloško, Fico a celý rad politikov ktorí boli pri moci a o ktorých americký veľvyslanec referoval ústrediu.

Rovnako mohli títo „novinári“ vytvoriť titulku „Wikileaks zverejnilo dokumenty o Kočnerovi a Dzurindovi“. Bolo by to rovnako úbohe ako ich predchádzajúci výtvor. Ale pozrime sa teda čo Wikileaks naozaj zverejnilo.

Kočner sa spomína v kauze Hedviga Malinová spolu s generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom a jej advokátom Romanom Kvasnicom. Kočner mal s Kvasnicom vyjednávať o tom, aby sa Malinová verejne priznala že si útok vymyslela, a na oplátku nebude stíhaná za krivú výpoveď.

O Harabinovi informoval Trnka, že sa snaží zmeniť všetko, čo jeho predchodca zaviedol, napríklad Špeciálny súd proti korupcii a posilnenie Trestného zákona. Generálny prokurátor kritizoval Harabina za to, že sa snažil zmeniť súčasný Trestný zákon pod zámienkou, že ten obsahuje „nedemokratické“ prvky, aby oslabil viaceré nástroje prokurátorov, vrátane tajných operácií, „korunných“ svedkov a odposluchov.

O Harabinovi napísal správu Charge de affairs amerického veľvyslanectva Keith Eddins. Ten konštatuje, že konsolidácia súdnej moci pod Štefanom Harabinom sa prejavuje v niektorých administratívnych rozhodnutiach o povýšeniach zamestnancov, zverejňovaní údajov a pri súdnych rozhodnutiach v občianskoprávnych prípadoch.

Zodpovedanie sa slovenských súdov voči verejnosti je už bez tak problematické kvôli slabej vymožiteľnosti prístupu k súdnym rozhodnutiam. Súdy často zamietajú žiadosti verejnosti o detailoch jednotlivých súdnych rozhodnutí a ako dôvod udávajú fakt, že len zúčastnené strany majú právo na túto informáciu. Ďalší súbor nedávnych rozhodnutí ešte výraznejšie obmedzil verejnú dostupnosť informácií o súdnych pojednávaniach.

Dve z najvyšších slovenských súdnych inštitúcii (Najvyšší a Ústavný súd) nedávno zmenili proces prístupu k informáciám, čím ešte viac obmedzili prístup verejnosti. Ústavný súd prevzal nový súbor pravidiel, ktoré zakazujú sudcom a zamestnancom súdu podávať tretím stranám akékoľvek informácie.

Podobné zníženie dostupnosti informácií bolo zaznamenané aj v Súdnej rade. Odkedy sa Harabin stal predsedom Rady, sa štruktúra zápisníc dramaticky zmenila. Teraz obsahujú iba výsledky diskusií a žiaden náhľad do argumentácie jednotlivých členov.

Doteraz konsolidácia súdnej moci pod Harabinom znepokojovala iba úzke kruhy slovenskej spoločnosti: médiá, politických analytikov a neziskové organizácie, ktoré sledujú záležitosti týkajúce sa súdnej moci a vládnutia. Teraz sme svedkami hlbokého znepokojenia v širších kruhoch súdnej moci, ako ukázala petícia z minulého mesiaca voči „atmosfére strachu“ v súdnictve, ktorú podpísalo viac ako 100 sudcov.

Z rovnakého súdka ako hlásenia o Harabinovi sú aj znepokojenia z Viery Tomanovej a odborových zväzov. Americký veľvyslanec Rudolph Vallee píše, že Slovenská ministerka práce a sociálnych vecí je zaneprázdnená prípravou nového zákona, ktorý má začiatkom roku 2007 prebudovať zákonník práce. Podnikatelia majú byť spokojní so súčasnou právnou úpravou a majú sa obávať prichádzajúcich zmien, keďže pripravovateľka návrhu, štátna tajomníčka MPSVaR Emília Kršíková, je považovaná za silne pro-zamestnaneckú.

Očakávané zmeny sa dotknú najmä domácich podnikateľov, ale poštípu aj amerických investorov, keďže Slovensko harmonizuje svoj zákonník práce s európskym právom. Veľvyslanectvo zasahuje tak, že koordinuje dialóg medzi podnikateľmi a MPSVaR ohľadom navrhovaných zmien.

Obidve posledné slovenské vládne koalície dramaticky zmenili zákonník práce. V roku 2001, napriek prítomnosti prevažne stredovo-pravicovej koalície vedenej SDKÚ, pro-zamestnanecké hlasy vo vláde dokázali presadiť zmeny, ktoré posilnili postavenie odborov. Okrem iných zmien sa stanovil maximálny pracovný čas na 40 hodín a zamestnávatelia museli získať súhlas odborov na prepustenie zamestnancov. V roku 2003 nová jednotne stredovo-pravicová vládna koalícia uzákonila revidovaný zákonník práce, ktorý silne uprednostňoval záujmy podnikateľov. Nový zákon okrem iného predĺžil pracovný týždeň na 48 hodín, dramaticky zliberalizoval pravidlá o zamestnávaní a prepúšťaní, povolil uzatváranie zmlúv na dobu neurčitú bez sociálneho zabezpečenia a obmedzil odstupné. Odborom ostalo právo na kolektívne vyjednávanie, stratili však všetky mechanizmy na presadenie svojho vplyvu v tomto procese.

Predošlý týždeň nám štátni tajomníci Ministerstva financií a hospodárstva, dosadení Smerom a HZDS, povedali, že by nesúhlasili so žiadnymi podstatnými zmenami v Zákonníku práce. Na oplátku Tomanová a Kršíková uznali, že aj vo vláde vedenej Smerom majú iba obmedzené množstvo spojencov a sú veľmi tajnostkárske ohľadom nadchádzajúcich legislatívnych zmien.

Americká obchodná komora na Slovensku sa pokúsila stretnúť s p. Tomanovou alebo p. Kršíkovou, aby zistila viac informácií, ale prijatá zatiaľ nebola. Na uľahčenie komunikácie veľvyslanec USA zorganizuje obed vo svojej rezidencii, na ktorý pozve ministerku Tomanovú a viacerých amerických podnikateľov. Počas charitatívneho podujatia, ktoré 5. decembra organizovala Komora, Tomanová a veľvyslanec Vallee krátko hovorili o tejto téme. Tomanová váhavo súhlasila, že sa v januári zúčastní na stretnutí pri obede s tematikou Zákonníka práce. Okrem toho zástupca veľvyslanca povedal štátnej tajomníčke Kršíkovej, že plán MPSVaR mať Zákonník práce podobný francúzskemu, belgickému alebo nemeckému môže podkopať kroky, pre ktoré sa Slovensko stalo tak atraktívnym pre zahraničných investorov.
VALLEE

Na záver ešte pripojím hlásenie veľvyslanca Weisera, ohľadom zvolenia nového šéfa NBÚ Aurela Ugora.

Kresťansko- demokratický prezidentský kandidát František Mikloško povedal zástupcom ambasády, že premiér Dzurinda súhlasil s podporou kandidátov ostatných koaličných partnerov, ak budú voľné miesta pre straníkov SDKÚ v ich inštitúciách. Navyše sa Dzurinda u KDH pokúšal zaistiť, aby bývalý šéf NBÚ Mojžiš nepracoval pre Vladímira Palka na ministerstve vnútra. Podľa tlačových správ aj podľa samotného Mojžiša, on bude pracovať pre MV po tom, ako dokončí povinnú vojenskú službu koncom februára. Má pracovať v malej analytickej skupine pod záštitou novej proti korupčnej jednotky Jozefa Šáteka. Ak Mojžiš bude pracovať pre Šáteka, určite vypukne ďalší mocenský boj medzi Dzurindom a KDH.

WEISER

Tieto závažne zistenia z Wikileaks si žiadny novinár nevšimol. Generálny prokurátor a František Mikloško podávajú hlásenia cudzej ambasáde, americké veľvyslanectvo zasahuje do nášho pripravovaného zákonníka práce, no naši „novinári“ všetci zhodne vypotia titulku, že „Wikileaks zverejnilo dokumenty o Kočnerovi a Harabinovi“. A potom sa divia, že sa ľudia masívne presúvajú k alternatívnym médiám.

http://www.wikileaks-slovensko.org/