Kandidátky politických strán uchádzajúcich sa o hlas slovenského voliča sú odovzdané a volebná kampaň bola už dávno predtým v plnom prúde. Volebná bitka sa odohrá 29. februára 2020 a to je jediný pravdivý údaj. Všetky informácie, ktoré s touto bitkou súvisia a budú súvisieť, sú falošné i vrátane výsledkov všeľudového hlasovania. Celkom iste je to mizéria. Niet divu, veď žijeme v systéme, ktorý nemá nárok žiť, ale stále i s pomocou volebných hier odmieta umrieť.
Témy, na ktoré naskočili nielen politici, ale aj herci (poloprostitútky), úžerníci, daňoví podvodníci a iní sú už známe minimálne 3 až 4 roky. Nie je tu priestor, aby sme napísali všetky násilne nastolené témy hlavným prúdom, ale môžeme ich zhrnúť do dvoch škál „hodnôt“.
Slovenský volič je teda zdanlivo postavený medzi dvoma tábormi. Jeden tábor, ktorý o sebe tvrdí (a tým druhým táborom je obviňovaný), že je konzervatívny a je nositeľom vlasteneckých a pronárodných hodnôt. Tieto „hodnoty“ sa sústreďujú okolo „tradičnej rodiny“, ochrany čistoty národa, suverenity vlasti, odmietavého postoja voči migrácii a voči hnutiu LBGT a iných podobných tém.
Druhý tábor, ktorý o sebe tvrdí, že je liberálny a progresívny (a tým je aj predchádzajúcim táborom obviňovaný), že je nositeľom liberálnych hodnôt, akými sú práva LBGT, vítací postoj k migrácii, legalizácií marihuany a omamných látok, progresívneho vnímania sveta globalizácie, multikulturalizmu a podobných tém.
Média hlavného prúdu propagujú agresívne strany a osoby reprezentujúce aktérov druhého tábora, kým alternatívne anti-establišmentové média propagujú a nadržiavajú aktérom prvého tábora.
S čistým svedomím môžem povedať, že tieto takzvané témy hodnôt sú falošné hodnoty, z ktorých bežný pracujúci človek nemá nič. Keď prvý tábor nadržiava hodnotám “tradičnej rodiny“, vôbec voličom nepovie o akú rodinu sa jedná. O rodine s prvkami z čias rakúsko-uhorskej monarchie? Alebo tu ide o tradičnú kapitalistickú rodinu, kde zohrávajú peniaze hlavnú úlohu v jej konzumnom spôsobe života? Dokážu aktéri prvého tábora povedať voličom, že chcú tradičnú úspešnú slovenskú rodinu, akú sme tu mali v rokoch socializmu? Keď aktéri tábora samozvaných vlasteneckých síl hovoria o migrácii a neuvedomujú si, že táto migrácia je na Slovensku väčšinou legálnou vďaka záujmom kapitálu. Stačí sa pozrieť na obchodný register spoločností, zistite, koľko desiatok tisíc slovenských spoločností je v majetku cudzincov z tretích krajín, aj z tých takzvaných rizikových štátov.
Kritika takzvaných nositeľov vlasteneckých a národných hodnôt na adresu tých druhých nepochádza z podstatu veci, ale je to kritika povrchná, namierená len voči kultúrnemu liberalizmu a vôbec sa netýka jeho podstaty, teda nie je namierená proti ekonomickému charakteru neoliberalizmu. Dôvod? Lebo takzvaní vlastenci a národniari konzervatívneho charakteru sú zároveň vítačmi neliberálneho ekonomického modelu. Vítačmi toho modelu, ktorý tu panuje za posledných 30 rokov od novembrového podvodu v roku 89.
Všetky nastolené témy, proti ktorým sa broja aktéri tábora pronárodných síl, nie sú tie pravé, ale sú iba prejavmi zločineckého neoliberalizmu. Je to iba kultúra liberalizmu. Je to presne ako teplota u chorého človeka. My nepotrebujeme liečiť teplotu, ale liečiť samotnú chorobu. Podstata je inde a tá sa práve nachádza v ekonomickom antisociálnom charaktere neoliberalizmu. Každá snaha o vedenie bitky iba s kultúrou neoliberalizmu je populizmus väčšieho zrna. Naša bitka v záujme vlasteneckých hodnôt a životných istôt slovenských občanov, je bitkou s ekonomickým modelom tohto neoliberálného prúdu v kapitalizme.
Tí, čo v budúcich voľbách bijú na ochranu pracujúcich a národných záujmov a velia iba proti kultúre liberalizmu, sú úbohými pokrytcami, keď opomínajú problém spočívajúci v ekonomickom modeli neoliberalizmu.
Keďže bitka je vopred označovaná ako bitkou vlasteneckých a národných hodnôt proti liberálnym hodnotám, bez tvrdého ataku na kapitalisticko-ekonomický charakter neoliberalizmu, tak musíme s čistým svedomím povedať, že takto prezentovaná je falošnou bitkou a jej aktéri sú falošnými aktéri.
Nech žije zdravý rozum.
Nech žije Slovensko.