Sú tomu dva mesiace, čo Kotleba roztrieštil národne hlasy v prezidentských voľbách, a za odmenu sme dostali za prezidenta Sorosovho zamestnanca Čaputovu. Najnovšie sa snaží prevziať úlohu zjednotiteľa národných síl a ako píše podpredseda Uhrík, úspešne. Ak ste mali v prípade Harabina pocit, že išlo o autentickú osobnosť, ktorá dokázala zjednotiťaj kresťanov s komunistami, tak sa pozrite čo dokázal zjednotiť Kotleba.
Podpredseda strany Uhrík píše, že „spájame národné sily“.Podporil ich aj Hitlerov fanúšik Marián Magát. Pred voľbami 2016 vyjadril sympatie k nacizmu aj symbolicky, keď sa nechal napísať na kandidátku ĽSNS pod číslom 88, čo je medzi neonacistami akronym pozdravu Heil Hitler. Ďalším spojencom a štvorkou na Kotlebovej kandidátke je organizátor krajne pravicových podujatí Lukáš Kopáč. Podľa podpredsedu Uhríka, je Kopáč jedným z nezávislých kandidátov, osobností a odborníkov, ktorým na kandidátke poskytli miesto. „Zjednotili sme národné sily,“ dodal. Ďalšími zjednotenými silami sú Marián Mišún, ktorý si pred voľbami 2016 robil kampaň spolu s Magátom pomocou plagátu s pracovnými tábormi, a vodca občianskeho združenia Slovenská pospolitosť, ktorý chodieva vzdávať úctu Jozefovi Tisovi.
Okrem týchto informácií som sa v dennej tlači o týchtonárodných posilách dozvedel aj to, že podľa jedného z nichHitler ponúkal mier a hneď aj vysvetlil prečo: „Tí, čo poznajú históriu, vedia, že vojnu vyhlásili Francúzi s Angličanmi, nie Nemecko. Konflikt s Poľskom bol výsledkom dlhoročného napätia, pri ktorom Poliaci v jednom kuse prepadávali nemecké územia.“ Uhrík na otázku či mu neprekážajú takétonázory reagoval nasledovne: ĽS Naše Slovensko sa dištancuje od akéhokoľvek spájania s fašizmom či extrémizmom. Na našej kandidátke do Európskeho parlamentu sme naozaj spojili národné sily a voliči si na nej môžu nájsť ľudí zo širokého spektra.
Takto prosím vyzerajú zjednotené národne sily pod hlavičkou ĽSNS. Aby tejto absurdnosti nebol koniec, na cestách sa najnovšie môžete stretnúť s bilbordami ĽSNS, na ktorýchbojujú proti sankciám voči Ruskej federácií, alebo kde si azbukou pripomínajú koniec vojny s nápisom „pobeda“.
My ostatní si výsledky druhej svetovej vojny pripomíname napríklad tým, že si pri príležitosti jej skončenia prídeme uctiť našich osloboditeľov, pokiaľ ich za osloboditeľov pokladáme a necítime sa naopak byť porazenými. Kotlebovci v živote neprišli na Slavín vzdať hold našim osloboditeľom, naopakvelebia Tisov režim, ktorý podporoval Hitlerove Nemecko v boji proti Rusku a ktorý práve Červena armáda zvrhla.Doteraz si pripomínali SNP čiernymi zástavami a zrazu sa idúpasovať do úlohy proruských politikov bojujúcich proti sankciám.
Rusi o takýchto samozvaných advokátov proti sankciám samozrejme nemôžu stáť, ani o to, aby si niekto na ich obetiach začal robiť politickú kampaň, lebo kotlebovci ich zdiskreditujú rovnako ako na Slovensku zdiskreditovali národne myšlienky, ktoré vďaka nim získali prívlastok extrémistické a fašistické.
Zrejme nie náhodou prišla v týchto dňoch hodnotiaca správa ruského ministerstva zahraničia, ktorá oceňuje, že štátne orgány na Slovensku si pravidelne a dôstojne pripomínajú obete druhej svetovej vojny a oficiálni predstavitelia kladú vence k hrobom a pamätníkom sovietskych vojakov, ktorí položili život v boji proti fašizmu. Správa upozorňuje na to, že kotlebovci stavajú na národnom socializme a za príklad si berú fašistický vojnový Slovenský štát. Dokument ruskej diplomacie sa v jednej časti zmieňuje o ĽSNS ako o jedinej registrovanej strane na Slovensku, ktorá otvorene sleduje extrémistické myšlienky.
Čo vedie kotlebovcov k tomu, že sa v súčasnosti začali pasovať do role obhajcov Ruska je jasné. Väčšina obyvateľstva na Slovensku sympatizuje viac s Rusmi ako s euroatlantickými štruktúrami. Táto ich „vyčúranosť“ ako sa dostať z izolácie a získať aj iných voličov je však na ruský účet a určite nebude Rusom na osoh.
Zopakujem preto, že kým tu neboli kotlebovci, národnéa vlastenecké sily nikdy neboli označované za extrémistov. Túto nálepku dostali vďaka ĽSNS a ja vyjadrujem obavu, že ak kotlebovci spustia nejakú proruskú rétoriku dosiahnu tým presne to isté, že sa proruské názory budú označovať za extrémistické. Rovnakú nálepku môže potom získať aj súčasný výklad historických udalostí. Taktiež ak proruskénázory budú hlásať latentní fašisti, môže ísť aj o cielenúdiskreditáciu proruských nálad v spoločnosti.