Posledné roky čoraz bezočivejšie zaznievajú rôzne spochybňovania zásluh Červenej armády na oslobodení nielen Československa ale aj ďalších európskych krajín od nemeckej okupácie. K relativizácii tejto skutočnosti sa omieľajú rôzne z kontextu vytrhnuté historické fakty, či vymenúvanie všetkých existujúcich etník v rámci Sovietskeho zväzu, v snahe vytvoriť dojem akoby Rusi tvorili v Sovietskom zväze div nie menšinu. Zaujímavé je, že títo istí internetoví „historici“ už pri auguste 68 hovoria len o ruskej invázii.
Ďalším argumentom je, že nášho oslobodenia sa zúčastnili aj ďalšie štáty. Spomínajú sa Američania, Rumuni, Poliaci, Francúzi a ďalší. Všetci si samozrejme zaslúžia vďaku, ale netvárme sa, že ich pomoc pri našom oslobodení bola kľúčová, respektíve že by nás mohli oslobodiť aj sami bez Sovietov, ktorí niesli celú ťarchu bojov na svojich pleciach. Pretože každý jeden z európskych štátov mal možnosť bojovať a poraziť Hitlerovské Nemecko, ale ani jeden mu nedokázal vzdorovať viac ako pár týždňov. Takže sa natíska jedna podstatná otázka, na akú pomoc by sa zmohli tieto štáty, keby Nemcov nehnala Červena armáda? Odpoveď je na žiadnu a dnes by sme už neboli.
Ďalšou obľúbenou výčitkou je, že Sovietsky zväz uzatvoril s Nemeckom zmluvu o neútočení. Sovietsky zväz bol poslednou európskou krajinou, ktorá zmluvu o neútočení s Nemeckom podpísala. Po tom, čo došlo k Mníchovskej zrade v 1938 a československé územie západné mocnosti ponechali Hitlerovi, v ZSSR rástli obavy z vojny s Nemeckom, ktorú v tom čase nemohli vyhrať. To bol dôvod prečo tak Sovietsky zväz urobil, pretože potreboval získať čas na vybudovanie armády s ktorou nakoniec aj Hitlera porazil.
Pakt Ribbentrop-Molotov alebo Pakt o neútočení bola zmluva medzi Hitlerovým Nemeckom a Sovietskym zväzom v ktorej sa obe strany zaviazali, že nepoužijú vojenskú silu proti druhej strane a nespoja sa s jej nepriateľmi. Fakticky si rozdelili sféry vplyvu v Poľsku, ktoré potom 1. septembra 1939 bolo napadnuté Nemeckom zo západu, kým Sovietsky zväz obsadil východné poľské územie a posunul hranicu na tzv. Curzonovu líniu, ktorú v časoch poľsko-sovietskej vojny (1919-1921) preferovali aj západné mocnosti. ZSSR si okupáciou Poľska a Pobaltia v roku 1939 vytváral obrannú líniu, keďže rátal s tým, že Hitler Rusko napadne.
Zmluva bola podpísaná rok po Mníchovskej zrade, a tým bola generálnym ťahom sovietskeho vedenia. Francúzsko a spojené kráľovstvo totiž odmietli podobnú zmluvu podpísať so Sovietmi a naopak orientovali apetít Hitlera smerom na východ práve “ Mníchovskou dohodou“, pri ktorej Hitlerovi trestuhodné darovali Československo.
Zmluva bola dodržiavaná až do 22. júna 1941, kedy sa odohrala operácia Barbarossa a nacistické Nemecko napadlo ZSSR. Výsledok už poznáte a my si ho každoročne v máji pripomíname tým, že vyjadríme úctu našim osloboditeľom.
Pomätená proti ruská ofenzíva, snažiaca sa zmazať historickú pravdu, nebude môcť zvíťaziť. Oslobodenie Európy a sveta nemožno nikdy oddeliť od historickej úlohy prvého socialistického štátu sveta, jeho obyvateľov a miliónov rusov, ktorí obetovali svoje životy a rozhodným spôsobom prispeli k porážke nacizmu a fašizmu.