Otázka azylu je v poslednej dobe mimoriadne vážna, najmä kvôli neustálemu organizovaniu masovej migrácie do Európy. Prostredníctvom zmiešania európskej populácie s africkými a ázijskými národmi majú byť odstránené doterajšie štáty, ich kultúra a tradície. Vzdelanostná úroveň Európy má radikálne klesnúť, aby sa mládež už nevedela sama identifikovať s históriou svojho národa, ani s vlastnou prirodzenosťou. Európa so svojou niekoľko tisícročnou históriou, kultúrou a morálkou sa má podriadiť cieľom nadnárodnej globálnej elity.
V rámci uvedených plánov úradníci EÚ a OSN už nechcú považovať azyl za výnimočné opatrenie, ktoré môže vykonať iba suverénny štát, ale nelegálnym migrantom ho chcú udeľovať priamo z Bruselu ako prostriedok na urýchlené osídlenie Európy.
Podľa Harabinovho právneho rozboru však právo na azyl neexistuje. Existuje len právo požiadať o udelenie azylu, nie ho aj dostať. Usilujú sa preto zbaviť členské štáty EÚ práva veta, teda práva nesúhlasiť. Voči tomuto Harabinovmu upozorneniu sa okamžite ohradili mimovládky platené za podporu migrácie a prišli so svojským výkladom ústavných zákonov a medzinárodných zmlúv.
Harabin upozornil, že Slovenská republika poskytuje azyl cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd a podrobnosti má ustanoviť zákon. Uvedené formulácie sú jasné. Azyl Slovenská republika „poskytuje“, teda nie „poskytne“, čo znamená, že štát sa môže rozhodnúť, či azyl udelí alebo neudelí. Túto výlučnú kompetenciu členskej krajiny si samozrejme predstavitelia mimovládok vysvetľujú po svojom a tvrdia, že Harabin len balamutí ľudí.
Riaditeľka Ligy za ľudské práva Zuzana Števulová napísala článok, v ktorom uvádza, že nám stačí nalistovať §2 zákona o azyle a prečítať si k nemu komentár vydaný v roku 2012 renomovaným vydavateľstvom právnickej literatúry a hneď sa dozvieme, že azylom sa rozumie ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v „medzinárodnej zmluve“ alebo v „osobitnom predpise“. Medzinárodnou zmluvou zákon rozumie Ženevský dohovor OSN o právnom postavení utečencov, ktorý ustanovuje päť dôvodov na priznanie postavenia utečenca a tieto sú premietnuté do zákona o azyle. Osobitným predpisom odkazuje zákon o azyle práve na článok 53 ústavy, ktorý je vyjadrený v zákone o azyle. Pokiaľ ide o azyl z humanitných dôvodov, ten Slovensko môže udeliť, ak tak uzná za vhodné a je to teda vyjadrenie suverénnej moci nášho štátu ochrániť akéhokoľvek človeka, o ktorom si myslíme, že je to správne. Slovensko má tak podľa Števulovej niekoľko rôznych možností upravených ústavou, zákonom a predpismi medzinárodného a európskeho práva, ako ochrániť človeka, ktorý je prenasledovaný a jeho základné práva sú porušované alebo ohrozené. Vedia to sudcovia aj právnici, ktorí sa azylovému právu venujú, no zjavne to nevie Štefan Harabin, píše Števulova, ktorá sa rozhodla vykladať zákon Harabinovi.
V skutočnosti je to presne naopak a ten kto to nevie nie je Harabin, ale aktivistka Števulová, ktorá splieta že zákon o azyle v paragrafe 2 umožňuje ochrániť cudzinca z dôvodov uverejnených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise. No ale v tom je predsa podstata , že medzinárodná zmluva nikdy nemôže byť v rozpore s ústavou. Čiže ak by medzinárodná zmluva mala akékoľvek dôvody na udelenie azylu, tak naša ústava dáva len konkrétne dôvody, medzi ktorými humanitárny dôvod nie je. To že zákon o azyle sa odvoláva na medzinárodnú zmluvu, ktorá je v rozpore s ústavou znamená, že je v tejto časti neplatná, preto aj ten zákon o azyle je neplatný.
Je tu teda snaha umožniť z humanitárnych dôvodov udeľovať azyl, čo naša ústava nepripúšťa. Zákon o azyle ide nad rámec ústavy, a ústava presne hovorí z akých dôvodov môže byť azyl udelený. Z iných nemôže byť, aj keby to medzinárodná zmluva umožňovala.
K Števulovej splietaniu, „že z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise“, kde za osobitný predpis považuje ústavu, sa vyjadrovať nebudem, keďže nie som právny expert, ale ešte nikdy žiadny zákon na Slovensku nemohol povedať, že za osobitný predpis považuje ústavu. Osobitný predpis môže byť na úrovni ďalšieho zákona, nie ústavy. Ústava je ústavný zákon, tá nie je osobitný predpis.
So zvolením Čaputovej, sa nám akosi prebrali aj mimovládky, ktoré si pár rokov s témou migrácie radšej dali pokoj. Zdá sa že naberajú druhý dych a propaganda o pozitívach a nevyhnutnosti migrácie sa zase rozbehne naplno. Je preto potrebné dať si pozor, komu dáme svoj hlas v eurovoľbách. Nech sú to ľudia, ktorí nástrahy z Bruselu dokážu eliminovať a nie ich ako parlamentní eurohujeri ešte odhlasovať, čo by určite nebol môj prípad.
Jalal Suleiman