Mýli sa však ten, ktorý si myslí, že slovenský občan si otvára ústa iba u stomatológa.

3. januára 2012, Jalal Suleiman, Nezaradené

Spoločenská atmosféra je dnes na Slovensku kritickejšia ako nikdy predtým. Smer, ktorým sa slovenská republika  uberá, považuje za nesprávny až 74 percent jeho obyvateľov. Táto atmosféra neprišla zo vzduchu ale aj zo zlej ekonomickej situácii totálnej väčšiny.

Rady na múku a cestoviny, každé piate dieťa žijúce v nedostatku, nízke platy pracujúcich, učiteľov a zdravotného personálu, živoriaci dôchodcovia, státisíce nezamestnaných a chudobných zamestnaných, to nemá nič spoločné so skutočnou demokraciou.

V súčasnosti sa uprednostňujú záujmy cudzích spoločností, ktoré sa zvýhodňujú daňovými prázdninami a poskytovaním lacnej pracovnej sily, ktorá nemá možnosť pracovať v štátnom sektore. Totalita súkromného vlastníctva a voľný trh zlyhali. Nimi spôsobenú nezamestnanosť a chudobu neriešila žiadna vláda zmenou systému, iba predstierali riešenia kozmetickými úpravami. Rozhodujúca, teda ekonomická moc ostáva po voľbách vždy v rukách súkromných spoločností.

Preto niet iného logického riešenia než medzi prioritami presadzovať národné a štátne záujmy vytvorením zmiešaného hospodárstva, obnovením štátnych podnikov a bánk, odstránením zahraničnej ekonomickej okupácie, znížením zadlženia a zabezpečením demokracie pre všetkých.

Slovensko po privatizácii nemá vlastnú výrobu ani export. Vláda nemá rozhodujúcu, teda ekonomickú moc, lebo je v rukách asi dvesto veľkých súkromných spoločností (kauza Gorilla  je toho dôkazom). A preto ju treba vrátiť výkonnej moci, ktorá vzíde z volieb. Dane a odvody nestačia na dobrú životnú úroveň spoločnosti. Štát by mal mať možnosť využívať biotechnológiu na výrobu potravín, liekov a na ochranu prírody; zapojiť sa do výroby obnoviteľných zdrojov energie; spracovávať domáce suroviny (drevo) s vysokou pridanou hodnotou; využívať domáce „mozgy“ na vlastný výskum i vývoj a neobmedzovať sa iba na montovanie cudzích áut, ktorých sa na svete vyrába nadbytočné množstvo. Štátne podniky môžu spravodlivo odmeňovať zamestnancov, lebo sa neženú za maximálnymi ziskami za cenu vykorisťovania, ale im stačí rentabilnosť. Ďalšou ich prednosťou je, že zisky neodtekajú do zahraničia, ale prispievajú na životnú úroveň spoločnosti.

 

Nevyhnutnou podmienkou materiálneho zabezpečenia ľudí je aj odzbrojenie finančnej moci, ktorú súkromné banky zneužívajú na dosahovanie nadmerných ziskov vysokými úrokmi pri pôžičkách a nízkymi úrokmi pri sporení. Preto požadujeme doplnenie finančného systému o silnú štátnu banku a štátnu poisťovňu, aby bola zabezpečená pluralita, konkurencia a aby boli naši občania chránení pred ochudobňovaním.

Stabilita by mala spočívať v podpore poľnohospodárskych družstiev a iných skupinových foriem poľnohospodárskej činnosti, dosiahnutie lepšieho zabezpečenia obyvateľov Slovenska kvalitnými potravinami. Taktiež obnovenie poľnohospodárskej činnosti na Slovensku zabezpečí značný počet pracovných miest pre obyvateľov Slovenska a zníži počty nezamestnaných, vytvorí podmienky pre rozvoj vidieka. Produkcia potravín na tradične kvalitnej a zdravotne garantovanej úrovni zabezpečí zvýšenie sebestačnosti Slovenska v potravinách, zníži jeho závislosť na dovážaní podradných, často rizikových potravín zo zahraničia a zvýši tak potravinovú bezpečnosť občanov.

Na záver:

Súčasný vývoj  iba potvrdzuje názor, že súčasná kríza nie je len dlhovou krízou, ako sa zvykne hovoriť, ale je to kríza systému. Ukázalo sa, že budovať v podmienkach kapitalizmu niečo, čo sa nazýva sociálny štát, je takmer ilúziou. Nik nevie predpovedať budúcnosť, pretože nik nevie odhadnúť, koľko je v obehu virtuálnych peňazí, ktoré spôsobili svetovú krízu. Z tohto dôvodu sa nedá odhadnúť ani rozsah nastupujúcej spotrebnej a sociálnej krízy. Mýli sa však ten, ktorý si myslí, že slovenský občan si otvára ústa iba u stomatológa. Čakajú nás ťažké chvíle a v budúcom roku horúce leto. Jedinou istotou pre SR sú štátne podniky.