Francúzsky prezident Francois Hollande vo svojom prejave deklaroval, že vojenské operácie vykonávané Francúzskom na území zvrchovanej krajiny Mali sú zamerané na obnovenie územnej integrity spriatelenej krajiny a na „boj proti teroristickej agresii, ktorá ohrozuje západnú Afriku ako celok“.

Verejná mienka vo Francúzsku sa domnieva, že zámer tohto vojenského ťaženia je boj proti terorizmu a ochrana francúzskej komunity v Mali, ktorá sa odhaduje v počte 6 000 obyvateľov. Avšak rozsiahla operácia na značnom území Mali znamená opak.

Francúzsky prezident Francois Hollande je najväčší pokrytec zo všetkých terajších európskych lídrov. Tento prezident  nezasahuje v Mali na podporu legitímne zvolenej vlády, ale na podporu terajšej dočasnej vlády povereného prezidenta  Traoré Dioncounda, ktorý bol dosadený  do funkcie v tejto krajine silou vojenského prevratu v marci roku 2012.

Francúzsko v podstate svojho zásahu nie je proti islamským teroristickým skupinám. Veď to bolo práve Francúzsko, ktoré aktívne podporovalo spolu s reakčnými krajinami Perzského zálivu a NATO operáciu na zvrhnutie a zavraždenie Kaddáfiho v roku 2011 a spolupracovala s AL Kaidou a jej teroristickými odnožami v Líbyi. Niečo podobné dnes prebieha v Sýrii kde Francúzsko na čele so svojím novým prezidentom aktívne podporuje rôzne teroristické organizácie v ich boji proti legitímnemu sýrskemu prezidentovi Assadovi, ktorý stojí na čele sekulárnej vlády. Dokonca Francúzsko je tou krajnou ktorá dnes hlasne presadzuje bezpečné oblasti pre islamské a teroristické skupiny v Sýrii pod projektmi s názvom bezletové zóny, humanitárne cesty a pod.

Politické dôvody zásahu

Francúzsko dnes zažíva najväčšie zdražovanie základných komodít i vrátane vody, plynu a elektriny. Ekonomika krajiny je v útlme a vyhliadky sú chabé… Francúzska vláda presadzuje zákony, ktoré sú v prospech francúzskej oligarchie na úkor pracujúcich. Zásah v Mali nebude trvať niekoľko dní ale bude dlhodobejšieho charakteru a má odpútať pozornosť francúzskej verejnej mienky od vnútorných problémov.

Prezident Francúzska Hollande stratil počas pol roka od svojho zvolenia veľkú časť svojej popularity a dúfa, že touto akciou si získa povesť vojenského vodcu, ktorá je platná na „hrdých“ Francúzov na jednej strane a na druhej strane mu zabezpečí povesť vodcu v medzinárodnom spoločenstve.

Priame ekonomické dôvody

Mali je bohatou krajinou na nerastné suroviny zlato, železo a Bauxit. Zlato predstavuje v Mali hlavnú exportnú komoditu. Francúzky energetický koncern „Areva“ má licenciu na ťažbu Uránu v baniach Imouraren v susednom Nigeri,  ktorá predstavuje jednu tretinu francúzskej spotreby tejto komodity. Toto je pravý ekonomický dôvod, ktorý ženie Francúzsko k “ zabezpečeniu stability v nestabilnom regióne“.

Geopolitické zámery

Zapojenie Francúzska do „riešenia situácie“ v Mali je faktom súperenia za účelom získania výhod v Afrike kde Rusko, Čína a Irán si vďaka svojim dobrým vzťahom s Alžírskom a  Džamahíriou vytvorili vynikajúce pozície pre svoje podniky, investorov a obchodníkov.

Francúzsko používa boj proti terorizmu ako zámienku na zabezpečenie si trvalejšej vojenskej prítomnosti v tejto krajine konkrétne a v oblasti všeobecne.

Ďalším geopolitickým hnacím motorom francúzskeho imperializmu je snaha udržiavať frankofónne krajiny v tejto oblasti v určitej jednote a na to potrebuje tu byť vojensky prítomná.

Ďalší nemenej dôležitý faktor je zámer Paríža vojensky a politicky obkľúčiť Alžírsko a dusiť ho. V rámci takzvanej arabskej jari je Alžírsko ďalšou krajinou, ktorá je na rade po prípadnom páde režimu strany Baath na čele s prezidentom Assadom v Sýrii.

Mali je ďalšou ukážkou krajiny, kde si samozvaný lídri medzinárodného spoločenstva pod rúškom takzvanej pomoci spriateleným krajinám a nastolenia demokracie, zabezpečujú dosiahnutie svojich vlastných mocenských, politických a ekonomických záujmov vo svete ktorý, si chcú vytvoriť na svoj obraz. Situácia v Mali je veľmi vážna. Jednostranný vojenský zásah Francúzskych vojenských síl nie je ani len čiastočným riešením vyhrotenej situácii v Mali a v celom regióne. Ba naopak tento zásah bude zdrojom ďalšieho nepokoja. Mali sa tak stáva prvou obeťou odstránenia stabilného režimu a nastolenia chaosu v Líbyii Severoatlantickou alianciou.

Jalal Suleiman